12
Keramický zpravodaj 28 (1) (2012)
anhydritu veľmi závisí od vonkajších klimatických podmie-
nok a je približne 1cm hrúbky za 7 dní.
Pred položením tenkovrstvových finálnych podlahových
vrstiev (napr. dlažba) sa odporúča zbrúsenie povrchu a
jeho očistenie napr. vysávačom alebo zametaním. Pri kva-
litnej realizácii a zabezpečení dodržania technologického
predpisu rovinnosť podkladu spĺňa požiadavku v zmysle
platnej STN [3] na toleranciu 2mm na 2m, čím odpadá
nasledujúci proces vyrovnávania rozlievania nivelizačnej
hmoty.
1.4 Skutočný technologický postup a materiálová
báza
Podľa údajov zhotoviteľa bolo použitie materiálov uvažo-
vané v zmysle projektovej dokumentácie a technologický
postup realizácie podľa odporúčaní výrobcov materiálov
a hmôt.
•
Podklad bol očistený, vyzametaný, zbavený prašných
častíc.
•
Vyrovnané boli nerovností podkladu len lokálne. Použitá
bola samonivelizačná hmota na vyrovnanie podkladov
vo vnútornom prostredí pre hrúbku od 2 do 10mm. Podľa
údajov výrobcu na etikete bol však použitý materiál
nevhodný pre podklady zo sádry.
•
Podľa záznamov v stavebnom denníku nasledovala
odporúčaná technologická prestávka – 24 hodín. Po
24 hodinách sa realizovala penetrácia prípravkom pre
sadrové a anhydridové podklady a sadrokartón vo
vnútornom prostredí. Penetráciu vyžaduje technológia
lepenia obkladov a dlažieb cementovými lepidlami.
Nanášanie bolo realizované štetcompri teplote podkladu
a prostredia od +5 °C do +25 °C.
•
Po zaschnutí bola dlažba s nenasiakavým zhutneným
črepom, formátu 400x400mm lepená cementovou
le-piacou maltou určenou pre vrstvy do hrúbky 5mm.
Použitá lepiaca malta spĺňala požiadavky na lepenie
prvkov na omietky, potery, pórobetón, a sadrokartón
do vnútorného prostredia. Dobu spracovateľnosti (do
50 min) pri teplote podkladu a prostredia od +5 °C do
+25 °C nie je možné s určitosťou potvrdiť.
•
Nasledovala odporúčaná technologická prestávka –
24hodín. Na záver bolo vykonané škárovanie škáro-
vacou hmotou na báze cementu pre keramické dlažby,
ktorá je určená do vnútorného a vonkajšieho prostredia
s teplota podkladu a prostredia od +5 °C do +25 °C.
2. Hypotézy príčin poruchy dlažby
Ako je zrejmé z predchádzajúceho textu, príčinu vzniku
poruchy prídržnosti ovplyvnilo a umocnilo množstvo sú-
vislostí, ktoré sa vyskytli ako počas realizácie podkladu,
tak aj počas prípravy a realizácie súvrstvia konštrukcie po-
dlahy, napr.:
•
Zmena projektovanej navrhovanej nosnej vrstvy po-
dlahy bez prihliadnutia na vyvolané zmeny v nasledu-
júcich procesoch (zmena lepiaceho, vyrovnávacieho
materiálu, zmena časového harmonogramu prác – po-
sun termínu pokládky dlažby, zmena technologického
postupu pri pokládke, zmena požiadaviek na vlhkosť
podkladu...).
•
Podcenenie zmeny projektového riešenia v oblasti
použitia anhydridového poteru na presklenej, nevyku-
rovanej pavlači (oblasť s atypickými podmienkami počas
realizácie, celoročne namáhaná teplotnými výkyvmi
s možnosťou kondenzácie vodných pár na povrchoch).
•
Podcenenie preberania podkladových vrstiev pod dlaž-
bu, osobitne v prípade kontroly vlhkosti a rovinnosti
podkladu.
•
Nezabezpečenie stálej požadovanej minimálnej teploty
počas 5 dní od vyliatia poteru – nerovnomerný proces
tuhnutia, tvrdnutia a vysušovania.
•
Nedodržanie technologickej prestávky medzi realizáciou
anhydritových liatych podláh a realizáciou dlažby, pre
potrebu vyschnutia podkladu na požadovanú vlhkostnú
úroveň.
•
Nedodržanie technológie vyrovnávania nerovností
anhydridových poterov brúsením, keď vyrovnanie
podkladu bolo zrealizované samonivelizačnou hmotou
nevhodnou na podklady zo sadry.
•
Nedostatočné ochranné opatrenia pri realizácii podkladu
ako aj pri realizácii pokládky dlažby (zabezpečenie
požadovaných teplôt, vlhkosti, regulácia vysušovania).
Základnou hypotézou príčin odtrhnutia dlažby sú deš-
trukčné, neprimerané napätia v súvrství konštrukcie po-
dlahy [9]. Otázkou zostáva, v ktorej časti súvrstvia napätia
vznikajú a čo je ich príčinou.
Použitie nevhodných, vzájomne nespolupôsobiacich ma-
teriálov môže byť dostatočným podnetom na vznik porúch
adhézie vrstiev podláh.
Neprimerané šmykové napätia v konštrukcii, vznikajúce
medzi jednotlivými pevne spojenými vrstvami podlahy,
taktiež vedú pri väčších plochách k ich vzájomnému od-
trhnutiu (popraskaniu alebo vydutiu dlažby). Napríklad dĺž-
ková zmena podkladu na báze cementu na uzatvorenom
balkóne, terase, pavlači pri ročnom rozdiele povrchových
teplôt 70 °C (od –20 °C do +50 °C) znamená pri dĺžke 5m
príbližne 4–5mm. Objemové zmeny dlažby pri rovnakom
rozdiele teplôt a dĺžke sú len približne 2–3mm. Práve vy-
užitím anhydritových liatych materiálov sa poruchy zo
zmršťovania v takomto priestore do istej miery eliminujú,
avšak za predpokladu dodržania riadnej technologickej
disciplíny.
Za jednu z hypotéz vzniku poruchy prídržnosti je možné
označiť vysokú zostatkovú vlhkosť podkladu pri realizácii
nášľapnej vrstvy, zabudovanie zostatkovej vlhkosti do sú-
vrstvia podlahy. Vyvolanými vlhkostnými pomermi v pod-
klade a ich uzavretím neprievzdušnou nášľapnou vrstvou
z keramickej dlažby taktiež vznikajú nedovolené napätia
medzi vrstvami podkladu a penetračným náterom, alebo
nivelizačou hmotou.
3. Metodika vyšetrovania
3.1 Na mieste
Počas vyšetrovania boli na mieste bez pomoci nástrojov
odobraté sondy – uvoľnené časti dlažby. Podklad na báze
anhydridu bol po odstránení dlažby bez výskytu zvyškov
lepiacej malty, penetračného náteru alebo vyrovnávacej